Vojna na Ukrajine predstavuje jednu z najväčších výziev pre globálnu politiku a je potrebné, aby jej rozumela aj široká občianska verejnosť. Kľúčovým atribútom slovenského susedstva sa na dlhé roky stala Ukrajina a stabilné susedstvo je významným prvkom nie len našej slovenskej bezpečnosti, ale i hospodárstva. Preto je vojna na Ukrajine nesmierne dôležitá pre nás Slovákov.
Na pozvanie Mikuláša Dzurindu v stredu 14. Júna 2023 navštívil Bratislavu významný predstaviteľ súčasnej ruskej demokratickej opozície pán Vladimir Milov. Bol námestníkom ministra energetiky Ruska v roku 2002, no v tom istom roku aj odstúpil. V roku 2010 založil organizáciu Demokratická voľba, ktorá sa v roku 2012 oficiálne pretvorila na politickú stranu a stal sa jej predsedom. Na tomto poste zotrval do roku 2015. Bol tiež prezidentom think tanku Inštitút pre energetickú politiku v Moskve. Od roku 2016 je poradcom Alexeja Navaľného. V súčasnosti žije v exile.
Inštitút pre politiku a reformy pri príležitosti jeho návštevy pripravil dve podujatia. Cieľom týchto podujatí bolo priniesť informácie z prvej ruky o tom, čo sa na Ukrajine a v Rusku deje. Ako vidí vojnu na Ukrajine demokraticky zmýšľajúci Rus.
Prvým podujatím bolo stretnutie so zástupcami ODM, KDMS a Aliancie stredoškolákov. Počas okrúhleho stola mladých ľudí najviac zaujímalo či sú sankcie voči Rusku účinné a kedy sa vojna skončí. Trápilo ich však aj to, či je správne politizovať šport a zakazovať ruským športovcom zúčastňovať sa medzinárodných športových podujatí. V rámci diskusie o silnej dezinformačnej kampani na Slovensku týkajúcej sa vojny na Ukrajine zaznelo silné posolstvo od pána Milova a to v odpovedi na otázku Čo môžeme proti tomu robiť a ako môžeme pomôcť. Odpoveď bola jasná: musíme hovoriť fakty o skutočných motiváciách Kremľa a musíme o tom hovoriť veľa. Napriek tomu, čo ruská vláda verejne vyhlasuje a prezentuje, tou skutočnou motiváciou za činmi Kremľa je zabratie a rozšírenie svojho územia.
Na záver zdôraznil ako dôležité je neignorovať veci verejné. Keby obyvatelia Ruska skôr počúvali na výzvy aby sa zaujímali o politiku a čo sa okolo nich deje viac, nemuselo by to s Ruskom dnes vyzerať tak, ako to je.
Podvečer toho istého dňa potom Inštitút pre politiku a reformy spolu s Nadáciou Konrada Adenauera v Bratislave, pripravili verejnú diskusiu s názvom Vojna na Ukrajine: Je vinný niekto iný ako Kremeľ?, ktorú v Jurkovičovej Teplárni odmoderoval Mikuláš Dzurinda, prezident IPR.
Pán Milov v nej veľmi pútavo predstavil obraz toho, ako sa za posledných 21 rokov z Ruska, ktorého predstavitelia nevnímali Západ a NATO ako hrozbu, postupne stával autokratický režim Vladimíra Putina, ktorý teraz za falošný naratív toho, že NATO je zodpovedné za vojnu na Ukrajine, skrýva fakt, že jeho cieľom je len rozšírenie územia krajiny. Silno prítomný naratív aj na Slovensku, o zodpovednosti NATO, jednoducho neobstojí.
Zdôraznil, že je potrebné sledovať ruské médiá a jazyk, ktorým sa v nich vplyvní ruskí politici a predstavitelia režimu prihovárajú spoluobčanom doma, kde otvorene priznávajú svoju skutočnú motiváciu. Čo musíme urobiť je vyvrátiť mýtus o tom, že je to NATO, kto je zodpovedný za túto vojnu. Mýtus, ktorý sa sanžia šíriť v západncýh médiách a krajinách, vrátane Slovenska.
Je podľa neho potrebné si uvedomiť, že vojna na Ukrajine nie je obyčajným hraničným konfliktom. Rusko sa prezentuje ako nová globálna mocnosť. Mnohí si myslia, že keď sa prestanú dovážať na Ukrajinu zbrane, dá sa vyjednať mier a pokračovať v bežnom živote tak ako bol predtým. Podľa Milova však treba pozorne načúvať tomu, čo hovorí Kremeľ, a to že sa nezastavia pri Ukrajine. Ale otvorene hovoria o postupe ďalej, napr. do Moldavska, Pobaltských štátov, či Poľska. Je to konflikt o prekreslenie globálneho poriadku a obmedzenie suverenity iných krajín.
Na otázku, či môže niekto Putina zastaviť Milov vsádza na ruskú spoločnosť a verejnú mienku. Podľa jeho názoru Rusi už v minulosti dokázali, že chcú umiernenosť, slobodu a mierové spolunažívanie.
Preto jedným z hlavných posolstiev jeho návštevy bolo, že vojna režimu Vladimira Putina voči Ukrajine by nemala viesť k našej nenávisti voči Rusku. Naopak, našim záujmom by mala byť nielen slobodná, nezávislá Ukrajina, ale – jeden deň – aj slobodné, demokratické Rusko.
Jana Šoková
Výkonná riaditeľka IPR
