Po hlasovaní britského parlamentu 15. januára sa situácia v UK a jej vzťah s EÚ zdajú zúfalé, bezvýchodiskové. Jedinou istotou je rastúca frustrácia i neistota na oboch stranách Kanála a hnev občanov Spojeného kráľovstva. Ako z toho von?
Aj tie najzapeklitejšie problémy mávajú občas jednoduché riešenia. Ich podstatou býva uvedomenie si pravdy a načúvanie morálke. Pravdou je, že Konzervatívna strana (o UKIP radšej vôbec nehovorme) oklamala, ba – možno povedať – podviedla občanov. Cameron v snahe eliminovať nacionalistov sprava vymyslel grandióznu hlúposť – referendum o zotrvaní či odchode Britov z EÚ. Bola to falošná hra, pretože Cameron dobre vedel, ze odchod UK z EÚ poškodí obe strany, pričom UK mnohonásobne viac. Cameron si odchod z EÚ neželal, ani ho nepresadzoval. Naopak, “kampaňoval” za zotrvanie UK v EÚ. Akurát že vypustil džina z flaše. David Cameron a s ním aj jeho Konzervatívna strana urobili ťažkú chybu. Toľko stručná diagnóza pravdy, ktorá sa týka Brexitu.
Nuž, a morálnou odpoveďou na chybu, ktorú urobíme je, že ten, kto sa chyby dopustí, za chybu aj zaplatí. V aktuálnej situácii Brexitu cena, ktorú treba zaplatiť, sa volá predčasné voľby a odchod Theresy Mayovej z funkcie britskej premiérky. Iba takáto cena (nie som si celkom istý, či dostatočná) dáva Konzervatívnej strane nárok na to, aby žiadali od labouristov konštruktívnu spoluprácu pri aplikácii Brexitu tak, aby bolel čo najmenej. Aby bol regulovaný. Inými slovami, aby bol pokrytý dohodou UK s EÚ.
Áno, som si vedomý toho, že cena, ktorú navrhujem, je pre konzervatívcov vysoká. Áno, je to zlé riešenie – pre Konzervatívnu stranu. Ale je to zrejme posledné, jediné, v daných podmienkach dobré riešenie pre Spojené kraľovstvo, aj jeho spojencov.
Mikuláš Dzurinda
prezident IPR