Keby Gréci reformovali, euroval by pomohol aj im.
V súvislosti s vývojom v Grécku sa objavujú mnohé články. Zasvätené i demagogické. Hľadajúce i znevažujúce. Do tejto mozaiky sa mi žiada ponúknuť aj môj pohľad.
Slovensko je jediná krajina eurozóny, ktorá v roku 2010 odmietla pôžičku Grécku. Bol som to ja, kto bol na summite EPP vystavený veľkému tlaku lídrov krajín EÚ, aby sa Slovensko pridalo k ostatným krajinám a Grécku požičalo (predmetný summit sa konal tesne po našich parlamentných voľbách v roku 2010, Iveta Radičová ešte nebola vymenovaná za premiérku, takže na tomto summitu EPP som sa ako predseda SDKÚ-DS ešte zúčastnil ja).
Tlaku lídrov EÚ som odolal, pretože požiadavku požičať som považoval za morálne neúnosnú. Slovensko prešlo v rokoch 2002 – 2006 ťažkými, bolestivými reformami, pričom sme od nikoho nežiadali, aby na udržanie životnej úrovne a sociálnych štandardov občanov Slovenska prispel. Odmietol som aj preto, lebo som vedel (cítil?), že nejde o pôžičku, ktorá sa vráti, ale o nenávratný dar. Ale odmietol som aj preto, lebo som vedel, že naše odmietnutie nebude blokovať ochotu iných krajín eurozóny Grécku požičať. Taká bola európska legislatíva.
Neskôr sa ukázalo, že vážnym problémom čelí nielen Grécko, ale aj Írsko, Portugalsko a Španielsko. Že problémom je ochrana našej spoločnej meny – eura.
Zrodil sa euroval ako nástroj, ktorý mal pomôcť uvedeným, prípadne ďalším ohrozeným krajinám. Bol som rád, že predsedníčka vlády sa rozhodla spojiť hlasovanie o ratifikácii eurovalu s hlasovaním o dôvere vlády. Euroval bol nielen nástroj na ochranu eura, bol zároveň aj legislatívou, ktorá podľa európskeho práva vyžadovala súhlas všetkých členských štátov. Inými slovami – neratifikovanie eurovalu Slovenskom by vznik eurovalu zablokovalo.
Výsledok dnes poznáme: vďaka eurovalu, ale predovšetkým vďaka ťažkým a bolestivým reformám sa Írsko, Portugalsko a Španielsko dostali z najväčších ťažkostí. Grécko bankrotuje, pretože reformy po víťazstve populistov v ostaných voľbách boli prerušené a súčasná vláda v nich odmieta pokračovať.
Je preto nielen správne, ale aj nesmierne dôležité, aby EÚ v tejto dráme teraz necúvla. Ak grécka vláda nie je ochotná (schopná) pokračovať v dohodnutom programe reforiem, nie je možné jej poskytnúť ďalšie peniaze. Nielen preto, že by tieto peniaze už nikto nikdy nevidel, ale najmä preto, že by takéto počínanie podmínovalo reformné úsilie ostatných krajín, ktoré reformy stále potrebujú. Ak by európske inštitúcie a veritelia Grécka podľahli teraz, skrachovalo by nielen Grécko, ale aj eurozóna a skôr či neskôr by to viedlo k rozpadu EÚ.
Nikto rozumný Grécko z eurozóny nevyháňa. Nikto zodpovedný nenabáda Grécko, aby opustilo eurozónu a zaviedlo drachmu. Robia to iba šarlatáni, populisti a mediálni exhibicionisti. Grékom treba posielať jasný, pokojný, ale pevný odkaz: v eurozóne i EÚ vás chceme, ale osud Grécka majú v rukách v prvom rade politici, ktorých si sami volíte.
Viac na: http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise-150/smutny-pribeh-populistov-825684